Vývoj podkladov na maľovanie
Historickou podložkou temperovej maľby bolo drevo. Antický a egyptský maliari používali sykomorové a cédrové drevo, umelci talianskeho trecenta topoľ, orech a gaštan, ale aj píniu, hrušku a javor. V severnom Taliansku a v Nemecku dávali prednosť dubu a hruške, výnimočne buku, lipe a ihličnatým drevinám. Drevené dosky sa zostavovali z fošní hrubých 3 až 5 cm, spájaných kolíkmi alebo zvlakmi a ich povrch určený na maľovanie sa nahrubo urovnával rašpľou a potom sa brúsil.
Maliarske cechy a bratstvá dbali na to, aby majstri na významnejšie objednávky používali skutočne dobre drevo, vyschnuté drevo, zoťaté v zime a najmenej 5 rokov voľne schnúce.
Aby sa znížila nepríjemná vlastnosť dreva – objemové zmeny zapríčinené kolísajúcou vzdušnou vlhkosťou – obťahovalo sa pergamenom alebo plátnom, často aj oboma súčasne, a až na túto vrstvu sa nanášal podklad. Neskôr slúžil ako podložka pre temperovú maľbu papier, textil, omietka: dnes sa používajú hlavne drevovláknité dosky a preglejky.
V súčasnej tempere, ak sa robí klasickým spôsobom, sa biely podklad stále používa. Dnes sa však temperou na drevené dosky maľuje skôr výnimočne, oveľa častejšie sú drevotrieskové dosky, latovkové preglejky alebo aj plátno. Novodobé maliarske plátno však vyžaduje pružný glejený polo kriedový podklad, pri ktorom platí zásada, že musí byť „chudý“, t. j. málo spájaný.
Kvalitné maliarske plátno je základom na uskutočnenie Vašich maliarskych vízií. Materiál a spracovanie musia byť preto stopercentné kvalitné, aby nebola snaha umelca zničená nesprávnymi technickými podmienkami. Práve z týchto dôvodov je maliarske plátno v súčasnej dobe pomerne náročnou finančnou investíciou.
Kvalitné maliarske plátno sa starostlivo naťahuje na tzv. blindráty a pripína sa svorkami.
Diskusná téma: Vývoj podkladov na maľovanie
Neboli nájdené žiadne príspevky.